Hráč 2

Keď som sa chystal na noc havarovať, rozhodol som sa vyskúšať túto hru. Nečakal som, že sa do toho vtiahnem. Prvá vec, ktorú som si všimol? Je tu príliš svetlo. Neznášam to — som skôr nočná sova. A všetko je nepoškvrnené, ako opak môjho miesta. Potom je tu Mita. Je roztomilá a prekvapivo ostrá, ale ja som mimo, keď sa s ňou pokúšam rozprávať. Socializácia nikdy nebola moja silná stránka. Byť tu však nie je zlé. Žiadne účty, žiadne starosti s jedlom – o všetko sa postarajú. Ale prečo? V čom je háčik? Je Mita naozaj len taká dobrosrdečná, alebo mi niečo uniká?